BLUE VELVET DOLLS

Polodlhá srsť s bohatým golierom, kontrast tmavšej farby odznakov v porovnaní k ostatnému telesnému povrchu a predovšetkým modrá farba oka – čím hlbší odtieň, tým lepšie. No nádherné modré oči sú iba jednou z krás amerických „handrových bábik“. Ďalšou je ich veľkosť. Ragdollovia sú omnoho väčší než väčšina ostatných plemien, na výstavách ich väčšinou „prerastú“ iba mačky mainské. Veľkosť je však výrazným spôsobom podmienená líniami, ktoré má ragdoll v rodokmeni. Zvieratá tmavého sfarbenia (seal – čiernohnedý, blue – modrý) sú obvykle väčieho vzrastu. Kocúri amerických línií dorastajú do hmotnosti 7 až 10 kg a mačky od 4,5 do 6 kg. Samozrejme existujú aj väčšie výnimky. Európske línie sú trošku menšie. Zvieratá bledšieho sfarbenia (čokoláda – chocolade, lilová – lilac) sú väčšinou menšie, pretože za ich sfarbenie je zodpovedný "čokoládový gén – b", ktorý sa v chove objavil vďaka prikríženiu biriem alebo balinézskych mačiek. Kocúry majú 4 – 6 kg, mačky 3,5 – 5 kg. Aj napriek menšej hmotnosti sú ale ragdolly oveľa väčšie ako vzhľadovo porovnateľné plemeno birmy.

Povaha

Tou pravou krásou ragdollov je povaha týchto mačičiek. V literatúre sa uvádza, že pramatkou ragdollov bola turecká angora (ale nikto nevie presne či skutočne turecká angora) Josephine (majiteľka Ann Backerová). Hneď druhý v poradí je praotec ragdollov, kocúr posvätnej birmy. Josephine bola tehotná, keď ju na ulici zrazilo auto. Ako zázrakom prežila, ale za život zaplatila poranením mozgu. To zmenilo jej povahu aj správanie do tej miery, že sa stala necitlivou voči bolesti a dokázala uvoľniť svaly rovnako ako handrová bábika - anglicky „rag doll“. Tieto nové vlastnosti preniesla neskôr na svoje mačiatka.

Aj keď je geneticky nemožné preniesť na mačiatka vlastnosť väčšej tolerancie voči bolesti, Ann Baker práve na tejto vlastnosti založila svoj obchodný plán a cielene do ďalšieho chovu vyberala mačiatka, ktoré sú prítulné a skôr defenzívne (t. j. nevstupujú do konfliktu s inou mačkou, alebo človekom, ale radšej utečú). Jednou z najvýznamnejších charakteristík ragdolla je preto práve jeho povaha.

Ragdollovia sú rodinné mačky, a to ako vo vzťahu k rodine ľudskej, tak aj mačacej. Ich povaha je na pol ceste medzi psom a mačkou. Snáď aj preto boli prvými mačkami využívanými v Českej a Slovenskej republike vo felinoterapii.

Ragdoll je ale umelé plemeno, ktoré vo svojich začiatkoch vykazovalo veľmi veľký imbreeding (kríženie medzi príbuznými). Preto je veľmi dôležité do chovu zaraďovať len jedincov, ktorí majú aj výzorové aj povahové vlastnosti, ktoré sú u tohto plemena žiadané. V priebehu 2-3 generácií sa totiž dokážu takéto vlastnosti vytratiť. Ak sa zaujímate o mačiatko ragdolla, oveľa viac ako u iných plemien si všímajte rodičov. Ak rodičia nemajú ragdolí vzhľad (podľa štandardu), alebo majú problematickú povahu, ani vaše mačiatko nebude "skutočným ragdollom" - bude sa len na ragdolla podobať.

Dejiny

Počiatky plemena ragdoll sú zahalené závojom tajomstva. Na základe rozhovorov s Dennym Daytonom a preštudovania mnohých listov, ktoré adresovala Ann Baker Blanche Herman sa zdá, že sa Ann Baker sa začala zaoberať myšlienkou vytvorenia tohto plemena už okolo roku 1963. Ann Baker si požičala kocúra od svojej susedky p. Pennels, ktorý mal odznaky rovnaké ako posvätná birma a skrížila tohto kocúra so svojou (vraj) tureckou angorou Josephine. Tak sa narodil Daddy Warbucks. Ann taktiež získala tmavo antracitovú mačku - dcéru Jozefíny - Buckwheat. Následne Ann Baker skrížila Daddy Warbucksa s Josephine (teda syna s matkou) a narodila sa Fugianna. V podstate žiadna z týchto mačiek nebola ragdollom, ale napriek tomu sa stali zakladateľmi plemena. Z týchto troch mačiek - Josephine, Fugianny a Daddy Warbucksa pochádzajú všetky ostatné ragdolly.

Hovorí sa taktiež, že Josephine počas ťarchavosti spadla pod auto a nehodu zázračne prežila. Podľa Ann Baker premenila táto traumatická udalosť Josephine v extrémne povoľnú mačku. Keď ste ju zdvihli zo zeme, uvoľnila sa ako handrová bábika (rag-doll) a nechala so sebou robiť čokoľvek, bez toho aby sa bránila. Všetky mačiatka, ktoré sa jej potom narodili, získali podľa nej túto jej "novú povahu" a práve na to kládla Ann Baker dôraz pri zakladaní nového plemena. Samozrejme vonkajšie vplyvy, ako je autonehoda, nemôžu ovplyvniť genetické vlastnosti potomkov, ale v tomto prípade pri výbere potomkov do ďalšieho chovu boli vyberané jedince s touto vlastnosťou, ktorá sa tak zachovala a je v dnešnej dobe pre toto plemeno charakteristická.

Počas nasledujúcich rokov sa potomkovia týchto troch mačiek - Josephine, Fugianny a Daddy Warbucksa stali známi pre ich dobrý temperament, veľkosť tela, neplstňatejúcu srsť a nápadný vzhľad. V tomto okamihu Josephine mizne zo scény a už nikdy viac o nej nebudeme počuť. Sú tu teraz len jej tri deti, ktoré budú ďalej hrať hlavnú úlohu pri vytvorení plemena ragdoll. V tomto istom čase sa Ann rozhodla rozdeliť jej dve dievčatá na svetlú a tmavú líniu. Fugianna sa stala zakladateľkou svetlej línie a Buckwheat, ktorá bola veľmi tmavá a silno osrstená sa stala zakladateľkou tmavej línie. Ann Baker skrížila Daddyho Warbucksa s Buckwheat a dostala prvý vrh ragdollov. Pomenovala prvé dve plnofarebné mačiatka Gueber a Mitt a dve s odznakmi boli seal mitted kocúr Kyoto a seal colorpoint mačka Tiki. Tieto mačiatka sa narodili v lete v roku 1965. Kyoto a Tiki boli prvé mačiatka, ktoré Ann Baker registrovala ako Ragdollov. Od okamihu registrácie, v rokoch 1966 - 1967 bolo nemožné aby nejaké mačiatko bolo označené alebo predané ako ragdoll bez súhlasu Ann Baker. Počas týchto rokov sa Ann Baker snažila zvýšiť hodnotu jej chovu.

Mnohí z týchto skorých vlastníkov ragdollov sa proti tejto myšlienke postavili a odmietali uzatvoriť takúto zmluvu o predaji. Aj Daytonovi, ktorí kúpili svojich ragdollov medzi prvými tento koncept odmietli. Začala sa vytvárať skupina vlastníkov ragdollov, ktorí odmietli mať v budúcnosti čokoľvek spoločné s Ann Baker.

V septembri 1975 sa pani Opel Jensen, ktorá vlastnila 5 mačiek od Ann Baker, rozhodla, že už toho má dosť a ponúkla všetkých 5 mačiek na predaj Dennymu a Laure Daytonovým (chovateľská stanica Blossom Time (slovensky: Čas kvetu) v Newbury Part v Kalifornii). Podobne v roku 1972 aj ďalší vlastníci predali svojich ragdollov Daytonovým. Nakoniec Daytonovci vlastnili 18 ragdollov, ktorí pochádzali priamo z chovateľskej stanice Ann Baker. Je ťažké overiť, či Daytononci boli prvými chovateľmi ragdollov, ale určite boli prvými chovateľmi, ktorí pre popularizáciu tohto plemena spravili veľmi veľa. V začiatkoch to bolo veľmi ťažké - preraziť s novým plemenom, ale v roku 1974 uverejňuje Denny Dayton inzerát v Los Angeles Times ako reklamu na ich ragdollov, stavidlá záujmu sa otvárajú a Daytonovi ešte dlho nedokážu udržať krok s narastajúcim záujmom o toto plemeno.

Farebné varianty

Ragdoll sa vyskytuje v troch variantoch:

Časom boli vyšľachtené nasledovné varianty (uznané FIFE od 1. jauára 2005):

FIFE uznáva tieto farby:

• seal - čiernohnedá
• blue - modrá
• chocolate - čokoládová
• lilac - lilavá

Sealové sfarbenie je najčastejšie, potom nasleduje modré. Čokoládové a lilové zvieratá sú veľmi zriedkavé. Niekedy sa čokoládové alebo lilové zviera može narodiť aj zo spojenia sealového a/alebo modrého ragdolla. Veľmi často sú za čokoládové a/alebo lilové zvieratá prehlásené aj také zvieratá, ktoré v skutočnosti majú len veľmi bledú modrú alebo veľmi bledú hnedú farbu. Ak ale chcete mať v takomto prípade istotu, že váš ragdoll je skutočne čokoládový/lilový, jediné spoľahlivá cesta sú genetické testy.

Od 1.januára 2005 boli vo FIFE uznané nasledovné farby:

• red/flame - červená
• cream - krémová
• seal tortie - čiernohnedá korytnačinová (len u samíc)
• blue-cream (blue tortie) - modrokrémová korytnačinová (len u samíc)
• chocolade-cream (chocolade tortie) - čokoládovo korytnačinová (len u samíc)
• lilac-cream (lilac tortie) - lilovo korytnačinová (len u samíc)

Zdroj: Wikipédia, http://sk.wikipedia.org/wiki/Ragdoll